Miroslav Babič
Rím, Sicília...energické Taliansko
5 hodín z cesty mi už ubehlo, pred sebou mám ešte minimálne 16. Vrieskajúce dieťa na chodbe a vrieskajúca talianka z môjho kupé, ktorá evidentne kričí po matke dieťaťa..
...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
5 hodín z cesty mi už ubehlo, pred sebou mám ešte minimálne 16. Vrieskajúce dieťa na chodbe a vrieskajúca talianka z môjho kupé, ktorá evidentne kričí po matke dieťaťa..
Po dlhých 11 hodinách čakania, som nastúpil do nočného vlaku smer Rím. Na stanici vo Villachu si ma už plietli s inventárom, jedna pani sa dokonca pristavila aby prehodila pár slov, keď videla, že aj po pár hodinách čo sa na stanicu vrátila tam stále sedím. Škoda, že som ju pochopil až po chvíľke (predsa len moja nemčina nie je bohviečo) a najprv som ju odbil mojou obľúbenou frázou, že po nemecky nehovorím. Ono to je sranda vnímať nemčinu unavenou hlavou, a ešte väčšia, keď ju na mňa pred polnocou spustil jeden opitý chlapík, ktorému aj kebyže chcem rozumieť tak nerozumiem.
Kto sa cíti ako zo železa, ten by mal navštíviť južné Rakúsko. Ja zisťujem, že mám ešte rezervy... Vlak do Villachu mi meškal (ako vidím, v tomto naše železnice za západom nezaostávajú), vďaka čomu mi utiekol prípoj do Ljubljany. Keďže sa mi počas čakania na ďalší nechce promenádovať po meste s tým ťažkým vakom (aj keď mesto vyzerá, že by za to stálo), rozhodol som sa posedieť si na nástupišti, obkolesený Alpami zo všetkých strán a nechať oddýchnuť zničené ramená.
Sedím vo vlaku smer Klagenfurt, prvá partička solitairu dohraná a chlapík vedľa mňa spokojne odfukuje. Snažil som sa po ňom opakovať a tiež si trošku pospať, ale ani s tým spánkovým deficitom čo mám sa mi nedarí.