Miroslav Babič
Tour de Europe 2009..záverečná štatistika a nejaké tie zaujímavosti
Keďže veľa ľudí sa ma pýtalo na detaily ohľadom mojho letného výletu naprieč Európou, rozhodol som sa spraviť menšiu štatistiku aj s mapkou mojej trasy.
...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
Keďže veľa ľudí sa ma pýtalo na detaily ohľadom mojho letného výletu naprieč Európou, rozhodol som sa spraviť menšiu štatistiku aj s mapkou mojej trasy.
Posledné mesto, posledný deň na výlete, posledné zoznámenia....raz to všetko muselo skončiť. A tak rád by som pokračoval...
Predo mnou posledná neznáma krajina, dočasná výmena vlaku za loď, žiadne zabezbečené ubytko a časový posun, tento raz o hodinu dopredu.
Od kolegov čo sem chodia na služobky, či od peruánskej slečny z vlaku do Kodane som o tomto meste počul len samé dobré veci, preto som bol na hlavné mesto Švédskeho kráľovstva zvedavý.
Pred odchodom na moju tour de Europe som premýšlal ako budem prespávať. Po dlhých úvahách som si zabalil so sebou aj stan, ale počas cesty som začal pochybovať, či to bol dobrý nápad.
Nočné presuny bývajú všeljaké. Väčšinou tiché, studené, občas chaotické a plné problémov. Presun z Amsterdamu do Kodane bol však opak všetkého.
Pôvodne som mal v Amsterdame stráviť viac dní, ale keďže to nevyšlo podľa pôvodného plánu a čas sa mi začal veľmi nepríjemne krátiť, strávil som v tomto živom meste len jednu noc.
Cesta do Brusselu bola jedna veľká skúška mojej trpezlivosti, v ktorej som obstál na výbornú. Tie dve deti nezvládnuté matkou a babkou, ktoré neustále vrieskali, kopali do mňa a ináč mi znepríjemňovali jazdu...
Švajčiarsko som pôvodne ani neviem prečo nemal nejak v pláne navštíviť. Keďže mi však jedna návšteva severnejšie od Mníchova padla, využil som voľné dni na návštevu tejto hornatej krajiny.
Ako som spomínal, ešte pred odchodom z Mníchova som stihol jeden výlet. Absolvoval som návštevu mestečka Dachau a koncentračného tábora, ktorý sa tam nachádza.
Plán cesty z Manchestru do Mníchova bol veľmi jednoduchý. Už v Londýne sa ten plán začal kaziť, ale ak by vyšiel, asi by som nezažil takú namáhavú a pritom zaujímavú cestu. Spoločnosť mi robil notebook, mp3 prehrávač a dvaja spoluobčania istého etnika zo Štúrova.
Deň pred odchodom z Lille mi došla sms a v nej prosba aby som nešiel do Anglicka. Ako som si všimol, média nezaváhali a nafúkli bublinu prasacej chrípky do pekých rozmerov.
Do Lille som dorazil po hodinke pohodlnej cesty s TGV. Pri takýchto spojoch často premýšlam, prečo konečne nespravia niečo aj s našimi železnicami.
Z Porta som vyrazil už pred obedom, aby som v kľude stihol vlak Lisabon-Hendaye. Čakala ma veľmi dlhá cesta a nechcel som sa zbytočne nahánať.
Už pár rokov som túžil dostať sa do Lisabonu. Vždy som hľadal nejakú lacnú letenku na predĺžený víkend, ale nikdy som to nezrealizoval. Konečne sa naskytla príležitosť prezrieť si toto hlavné mesto a s ním aj druhé najväčšie mesto Portugalska.
Cesta z Barcelony do Madridu bola asi prvá, pri ktorej som si povedal: "takto by som mohol cestovať neustále".
Aj keď po ceste som mal pocit, že ma tam Španieli moc nechcú. Takú hraničnú kontrolu som nečakal v rámci EU a schengenu...
Dostať sa do Barcelony nie je len tak, hlavne ak mi železnice hádžu polená pod nohy. Ale aspoň som mohol okúsiť odlišný spôsob cestovania...
Ideálne miesto na klasickú letnú prímorskú dovolenku. Z Ríma som sa nakoniec úspešne dostal cez Genovu až do Ventimiglie, čo je malé prímorské mestečko na taliansko-francúzskej hranici.
Občas mi jednoducho plány nevyjdú tak, ako by som potreboval... Plán dostať sa zo Sicílie na Francúzsku riviéru na jeden šup bol celkom odvážny, a ako som zistil, pri talianskych železniciach až nereálny. Bol totiž až veľmi jednoduchý.