reklama

Stockholm...mäkká posteľ, teplá sprcha a začiatok konca

Od kolegov čo sem chodia na služobky, či od peruánskej slečny z vlaku do Kodane som o tomto meste počul len samé dobré veci, preto som bol na hlavné mesto Švédskeho kráľovstva zvedavý.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

A ako bonus to mal byť aj menší oddych po pár náročných nociach vo vlakoch, či v stane.

Stockholm, jedna z posledných zastávok na mojej ceste naprieč Európou. Po dlhých štyroch nociach striedavo strávených na vlakových sedačkách a v stane, som si konečne doprial luxus čistej pohodlnej postele a teplej sprchy dvakrát denne. Už na stanici v Osle som si rezervoval hotel, ale vďaka môjmu skvelému načasovaniu dôjsť do Stockholmu na víkend som nemohol nájsť nič rozumné, tak som sa pleskol po vrecku a z našetrených zásob si doprial dva dni v luxusnom hoteli (luxusnom na pomery hotelov, ktoré som zažil doteraz). Pri rezervácii som uviedol príchod skoro ráno a oplatilo sa to spomenúť. Na hlavnej stanici som vystúpil niečo po siedmej ráno, poblúdil vo vnútri budovy kým som sa dostal na denné svetlo a začal zisťovať, ktorým smerom. Všetko by sa hľadalo ľahšie, nebyť dažďa, ktorý mi prilieval vodu do tenisiek a dokazoval, že aj nepremokavá bunda po určitom čase premokne. Na mape bola moja ulica kolmo na tú, kde som si "užíval" ranných kvapiek, ale ani GPS, ani vlastné oči ma na ňu nevedeli naviesť. Našťastie ochotní ľudia sa nájdu všade a jeden milý pán mi prezradil tajomstvo, ako sa na danú ulicu dostať. Ona bola naozaj tam, kde som stál a hľadal ju, akurát že o poschodie nižšie. Navedený na eskalátor, ktorý som od únavy prehliadol, som sa vybral už správnym smerom a ubytoval sa. Veľká izba s ešte väčšou kúpeľnou než na aké som bol po ceste zvyknutý sa hodila. Vytiahol som stan, ledabolo postavil a nechal sušiť. Chcel by som vidieť prekvapený pohľad upratovačky, keď mi v izbe zbadala toľko roztiahnutých vecí na sušenie, ktorá je predpokladám v takom hoteli zvyknutá na iné dekorácie izieb.
Sprcha, malé zdriemnutie a mohol som vyraziť do ulíc. Žalúdok sa hlásil o pozornosť, takže objavovať krásy mesta som mohol až po zastávke v najbližšom fastfoode. Ulica, na ktorej som býval (Vasagatan) sa nachádzala priamo v centre, takže všade som mal blízko. Gamla stan (staré mesto, voľakedy nazývané aj "mesto medzi mostami") bolo prvé na rane. Pri stretnutí pár chlapíkov a žien v dobových kostýmoch, či na koňoch som mal pocit, že mám históriu na dosah. Žiadne drahé luxusné obchody, autá po chodníkoch, ale akurát dobové stánky ponúkajúce všemožné špeciality a kone, ako jediný dopravný prostriedok. Chcel som si užiť aj vystúpenie na malom pódiu, ale pochopil som jedno, tu mi moja angličtina nepomôže. Môžu rozprávať o hocičom zaujímavom, bež švédčiny si neškrtnem. Pri kráľovskom paláci som si počas lízania chutnej zmrzliny od ruskej predavačky vychutnal malú vojenskú roztržku, pri ktorej som si všimol aká ostrá dokáže byť vojačka na chlapa, hoc aj o hlavu vyššieho. Pravdepodobne mala vyššiu šaržu, lebo ináč by tá show mala asi horšiu dohru.
Zo starého mesta som sa vybral len tak sa túlať centrom. Sobotné poobedie s krásnym počasím si vybrali domáci na vychádzky a tak som stretával zaujímavých ľudí. Zašiel som aj na Stureplan, o ktorom som sa dočítal, že je to obľúbené miesto na stretnutia obyvateľov Stockholmu a nebol som sklamaný. Mladí, starší, muži, ženy, všetci sa nejak párovali a odchádzali rôznymi smermi, až som mal pocit, že ak by na pol hodinu zabránili vstupu ďalších ľudí, postupne by sa námestie spárovalo celé a úplne vyprázdnilo. Pri prechádzke v zálive Nybroviken som objavil švédsku verziu nášho čumila. Tento mal však aj peknú dekoráciu okolo, aby bolo vidno, že sa nefláka, ale naozaj pracuje.
Po celodennej prechádzke som sa zastavil u sesternici našej známej Jednoty (konečne lepšie potraviny ako tie slabé 7-eleven), nakúpil niečo pod zub a vybral sa konečne poriadne sa vyspať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


V nedeľu ma čakali len dve veci. Zohnať lístok na loď do Helsínk a vybrať sa do Djurgarden prešmejdiť miestny park a zrelaxovať pred dlhou cestou. Na cestu do Fínska mi Peruánska slečna odporučila spoločnosť Viking Line a na moje potešenie mali pobočku v Cityterminalen, čo je veľká autobusová stanica hneď oproti vlakovej. Ako držiteľ Interrail lístku som mal slušnú zľavu, čo sa môjmu rozpočtu samozrejme zapáčilo, a mohol som sa tešiť na cestu výletnou loďou Baltským morom. Tetuška ma potešila informáciou, že sa nemusím trepať mestskou dopravou ku prístavu, ale za rozumný poplatok mi ponúkla odvoz priamo z Cityterminalen k lodi, poskytovaný priamo ich spoločnosťou. Vybavený ku všetkej spokojnosti som sa vybral do Djurgarden užiť si slnečnú nedeľu. Prechádzka pri prístave stojí za to. Loďky rôznych veľkostí a mien (našiel som aj Black Pearl kapitána Jacka Sparrowa:), ľudia oddychujúci na mólach užívajúci si augustové slnečné lúče a moderné umenie priamo na nábreží. V parku som sa vyvalil do trávy a opäť mal po dlhšej dobe pocit leta, aj keď v dlhých nohaviciach a s bundou pripravenou, ak zájde slnko. Nachádzajú sa tu múzeá (jedno aj s veľkou vikingskou loďou), miesta na oddych, a zábavu tu ponúka Gröna Lund, čo je fakt veľký lunapark. Pri pohľade cez záliv som na protiľahlej strane zbadal moju loď. Vo filmoch som už videl veľa "párty lodí", ale naživo to malo svoje čaro. 10 poschodový dom natretý na červeno-bielo (firemné farby Viking Line) pôsobil dosť neohrozene, ale ako som neskôr okúsil na vlastnej koži, aj s takýmto kolosom vie more zamávať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pondelok ráno a predo mnou posledné raňajky v tomto skvelom hoteli. Čítam si ranné noviny (výhoda drahých hotelov, že ponúkajú dennú tlač aj anglických a amerických periodík), praženica so slaninkou ide lahodne dolu krkom a ja premýšlam o ceste ďalej. Na jednej strane sa teším na plavbu, predsa len na mori som sa ešte neplavil, ale na druhej si začínam uvedomovať ako blízko je koniec. Čakajú ma už len dve mestá, jedna pre mňa neznáma krajina a potom.......návrat domov. Aj po tomto relaxovom víkende sa cítim neuveriteľne vyčerpaný, telo mi dáva najavo, že sa mu nepáči ako ho nešetrím, ale pritom stále mám chuť pokračovať. Nechcem si priznať ako blízko je návrat a fantazírujem o tom, aké by bolo pokračovať ešte taký mesiac. Chcel som navštíviť Petrohrad, pobaltské krajiny a množstvo iného, ale musím si nechať zájsť chuť. Aspoň že tie raňajky stáli za to.

Pobalený na obed opúšťam izbu, zložím sa v recepcii a čakám, kým sa mi priblíži čas odchodu do prístavu. Tam prejdem checkinom, zložím veci do miestnosti pre batožinu a idem si vychutnať plavbu cez Stockholm na šíre more. Mesto rozložené na štrnástich veľkých ostrovoch a stovkách malých stojí za pozretie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

viac foto ako vždy na mojom webe

Miroslav Babič

Miroslav Babič

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  10x

...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík:  Myšlienky z nevyspatej hlavyTour de Europe 2009Potulky EurópouPotulky svetomParódia na životSúkromnéFotkyOstatnéSprostostiŠtatistikyOpendata

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu