reklama

Londýn, Manchester....prasacia chrípka na obzore

Deň pred odchodom z Lille mi došla sms a v nej prosba aby som nešiel do Anglicka. Ako som si všimol, média nezaváhali a nafúkli bublinu prasacej chrípky do pekých rozmerov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Dočítal som sa všeličo, ale ako som sa uistil u kamarátov, žijúcich na ostrovoch, nič hrozného sa tam nedeje.

Cestou do Londýna som vďaka časovému posunu zabil len pol hodinku a o 12.30 som vystúpil na medzinárodnej železničnej stanici St.Pancras. Neviem prečo mám z niektorých staníc pocit, že ich architekti sa chceli niekomu pomstiť, keď ich navrhovali. Na veľkých staniciach ako Roma Termini, či Barcelona Saints sa dá aj napriek ich rozmerom ceľkom ľahko orientovať. Jediné, čo človek potrebuje sú silné nohy, nie ako v prípade staníc London St.Pancras, či Bruxelles-Midi aj mapku a osobného sprievodcu. Po chvíľke nutnej k naštartovaniu orietačného zmyslu som sa vybral smerom, kde som očakával hlavnú halu a informácie. Na tabulách som nenašiel žiaden vlak, smerujúci do Manchestru, tak som sa vybral ku informačnému kiosku. Bol tam chalan, rozprávajúci krásnou pakistanskou angličtinou, ale len čo som sa dostal na rad, pridal sa k nemu kolega s typickým britským akcentom, dotiahnutým do dokonalosti tým, ako hltal celé slová. Na štvrtý raz som porozumel, čo sa ma pýtal (niektorí ľudia nie a nie pochopiť, že ak sa na nich niekto pozrie s nechápavým výrazom a slovíčkom "sorry?", tak by mohli aj trošku viac artikulovať a spomaliť) a následne na to mi poradil, z ktorej stanice sa dostanem do Manchestru. Tá bola našťastie len pár minút od St.Pancras, takže som si spravil menšiu prechádzku aby som došiel akurát včas. Do Manchestru som šiel na prvú návštevu počas mojej cesty za kamarátom, ktorý tam už chvíľku býva. Keďže do konca pracovného týždňa bol na školení, dohodol som sa s jeho frajerkou kde sa stretneme. Na určenom námestí som si pripadal ako letný blázon. Predsa len, pri odchode z Lille som nepremýšlal o koľko horšie bude počasie tam hore. Len čo sme sa stretli mi povedala, ako v diaľke zbadala blázna v trištvrťákoch, tak hneď vedela, že som to ja. V práci musela byť až do večera, tak som si tam zložil ruskak a trošku sa potúlal centrom a obchodným domom, kde robila.
Na štvrtok a piatok bol plán jednoduchý. Oba dni som chcel stráviť výletom do Londýna, čo vďaka Pendolinu, ktoré zvládne trasu Manchester-Londýn za dve hodiny, nebol problém. Štvrtok okolo jednej poobede som vystúpil na stanici London Euston a vybral sa smer centrum. Na stanici boli informácie, kde som si chcel kúpiť mapku. Slečna mi ju s úsmevom darovala, ale až neskôr som zistil, čo za nepodarok som dostal. Bola to mapa autobusovej dopravy, takže nie každá ulica tam bola zapísaná a ja som občas tápal, kde vlastne som. Zišiel som dole ku Temži a odtiaľ mal na výber. Buď ísť vpravo smerom ku London Eye, Big Benu, či parlamentu alebo vľavo ku Tower Bridge. Vedel som, že v piatok budem v Londýne kratšie, tak som si nechal Tower Bridge a jeho okolie na neskôr, a v prvý deň som sa vrhol smerom ku Big Benu, kde sú tie zaujímavosti celkom blízko pri sebe. V parlamente sa ten deň muselo niečo diať, kedže tam bola veľká hromada novinárov, fotografov a reportérov pripravených "zaútočiť". Odtiaľ som sa prešiel ku Buckinghamskému palácu, ktorý ma doslova sklamal. Čakal som niečo viac, než len obyčajnú jednoduchú budovu s až jedným strážnikom na bráne. Prešiel som sa teda radšej na Trafalgar, Piccadilly a odtiaľ metrom na stanicu. Ako si tak robím malú štatistiku, zisťujem, že čím väčšie mesto (Paríž, Londýn), tým zanedbanejšie a v londýnskom prípade aj neuveriteľne drahé metro.
Piatok prebiehal podobne, akurát s inými objektami záujmu a skorším časom návratu. Tower Bridge mi vynahradil sklamanie z Buckinghamu a biele oblaky na jasne modrej oblohe potešili dušu fotografa vo mne. V Tower of London prebiehal program pre návštevníkov, vďaka čomu som si mohol pozrieť tréning budúcich "rytierov", a tí sa teda ani pri tréningu nešetrili. Po ceste späť som mal o zábavu postarané. Vo vozni nejaká pani neustále kašlala a ja zmagorený tými správami o prasacej chrípke, podporené miernou nádchou, ktorú som chytil vďaka úžasnému anglickému počasiu, som si vytvoril provizórne rúško a dve hodiny do neho funel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Víkend bol venovaný zaujímavostiam Manchestru, akurát že v sobotu, keď som behal po centre ako naschvál celý deň pršalo. Aspoň nedeľa to vynahradila pekným počasím pri prehliadke modernej časti mesta v okolí Manchester ship canal. Celý víkend som nakoniec úspešne zakončil v posteli s nádchou, horúcim nápojom ala "coldrex" a hnusnými kvapkami proti kašlu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu



Našťastie táto rýchloliečba zabrala a v pondelok som sa už cítil fajn na to, aby som v kľude absolvoval cestu do Mníchova. Plán som mal vymyslený dokonale, neočakával som žiadne problémy. Dve hodinky cesty do Londýna, odtiaľ prvým vlakom do Paríža a tam som mal necelú hodinku na presun medzi stanicami na nočný vlak do Mníchova. Nakoniec však tá cesta dopadla úplne úplne ináč...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

viac foto ako vždy na mojom webe

Miroslav Babič

Miroslav Babič

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  10x

...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík:  Myšlienky z nevyspatej hlavyTour de Europe 2009Potulky EurópouPotulky svetomParódia na životSúkromnéFotkyOstatnéSprostostiŠtatistikyOpendata

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu