reklama

Lisabon, Porto...chudobnejšie, ale o to krajšie Portugalsko

Už pár rokov som túžil dostať sa do Lisabonu. Vždy som hľadal nejakú lacnú letenku na predĺžený víkend, ale nikdy som to nezrealizoval. Konečne sa naskytla príležitosť prezrieť si toto hlavné mesto a s ním aj druhé najväčšie mesto Portugalska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

Cesta do Lisabonu bola jedna z tých najhorších čo som zažil. Čakanie v Madride na stanici som prežil, pred polnocou nastúpil do vlaku a dúfal, že sa konečne natiahnem a do rána trošku pospím. Ako naschvál som ale dostal miesto v 4ke, takže oproti mne si sadol kanadský párik. To znamenalo pre mňa jedno, narozdiel od cesty do Ríma, tu si nohy nenatiahnem. Všetci sa pomaličky nejak uložili a snažili sa driemať, mne to nejak nešlo tak som si radšej ešte pozrel dobrý film. Chalan oproti mne mal nohy dlhé ako týždeň pred výplatou a bolo na ňom vidieť ako tuhô premýšla nad rozložením svojich nôh. Nakoniec to vyriešil priam ukážkovo, vyzul sa a svoje nie zrovna voňavé nohy uložil priamo pod moju sedačku, aby som si mohol užiť tej arómy naplno. Aróma mi šepla vstaň, ale predrať sa cez všetkých bol trošku problém, tak som to bral aspoň ako uspávací prostriedok. Bol aj potrebný, keďže to, o čo som sa v tú noc snažil, malo od slova spánok veľmi ďaleko. Ráno som už sledoval hodinky, nech som čím skôr v Lisabone. Nastal čas príchodu a Lisabon stále v nedohľadne. Pri takej dlhej ceste som očakával chvíľkové meškanie, ale až po určitej chvíľke mi došlo, že čas príchodu, uvedený na lístku je Lisabonského času. Pretočil som teda hodinky o hodinu späť a mohol si ešte chvíľku zdriemnuť. Stanica Lisboa-Oriente (jedna z najkrajších, aké som počas mojich ciest videl) sa blížila.
Keďže som do mesta dorazil už o ôsmej ráno, na hotel o pol hodinku neskôr, musel som rátať s vyčkávaním, kým mi umožnia sa ubytovať. Oficiálny check-in bol až o 14tej, slečna ma našťastie ubytovala trošku skôr. Dovtedy som si posedel na recepcii s notebookom na kolenách, našťastie tam mali wifi pre hostí. O jednej som sa teda ubytoval, hodil sprchu a vypadol do mesta.
Lisabon je mesto postavené na siedmych kopcoch a je to aj cítiť. Neustále klesanie a stúpanie, niektoré ulice boli vážne strmé. Nie nadarmo je v centre postavený výťah Santa Justa, navrhnutý samotným Gustavom Eifelom (na konštrukcii je vidieť podobnosť s Eifelovkou). Akurát čakať na neho sa mi nechcelo, tých ľudí tam bolo vážne požehnane. Radšej som si tie strmé uličky vyšlapal po svojich a hore sa v kľude mohol kochať krásnym výhľadom na mesto. Odtiaľ to už je neďaleko na námestie pri nábreží (Baixa), škoda len, že celé bolo ohradené a prebiehali tam rekonštrukčné práce. Zablúdiť v Lisabone bolo pre mňa nemožné, a aj keď som netušil kam presne idem a len tak sa túlal uličkami, vždy som sa nakoniec dostal na miesto, ktoré za to stálo. Takto som sa od nábrežia dostal na protiľahlý kopec a mal som výhľad na mesto z inej perspektívy, a hlavne v diaľke som videl úžasný most, dvojičku Golden Gate zo San Francisca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na druhý deň sa na hoteli ubytovali dve slovenské rodinky, ktoré len čo prišli, začali robiť neuveriteľný chaos. Ubytovať sa ešte nemali kde tak všetky veci zložili v miestnosti vedľa recepcie, kde si ľudia chodili oddýchnuť a trošku pobrowsovať, keďže len tu bol wifi signál. Už mňa sa recepčná pýtala, či bol môj otec rus, keď zbadala môj občiansky a ja som nechápal prečo. Pochopil som, keď sa s hlavou jednej z rodín začala baviť po rusky, keďže obom šla lepšie ako angličtina. Majiteľ hotela ako som sa neskôr dozvedel bol rus a táto slečna evidentne tiež, čo bolo počuť na jej angličtine. Najviac ma však pobavil syn jednej z rodín, ktorý počas toho chaosu len stál a kukal. Až keď otvoril ústa a zahlásil: "aha tati aký maličký počítač má ten ujo", som pochopil, že celý čas kuká na môj notebook čo som mal na kolenách. Evidentne neočakával niekoho, kto mu bude rozumieť a preto keď som sa na neho otočil a pozrel, radšej rýchlo utiekol.
Keďže centrum som už mal celkom pobehané, vybral som sa znova si obzrieť železničnú stanicu Oriente, na ktorú je radosť sa pozerať. Odtiaľ som sa už vybral smer Belém, čo je veľmi pekná lokalita asi 10 minút vlakom od centra. Je tu niekoľko zaujímavých múzeí (napríklad múzeum elektriny), pamiatok a hlavne to je skvelé miesto na relax. Tu som strávil príjemný podvečer a mohol si ísť oddýchnuť pred zajtrajšou cestou do Porta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Cesta do Porta trvala niečo cez dve hodinky, počas ktorých som si stihol pozrieť aspoň pár dielov seriálu. Po vystúpení na stanici som začal hľadať stanicu metra. Očakával som tak ako v iných mestách značky s nápisom metro hneď v areáli stanice, ale nedočkal som sa. Vybehol som teda von a tam som sa značne dezorientovaný rozhliadal po okolí. Keď ma zbadal policajt, pristavil sa a veľmi ochotne ma navigoval k metru, ktoré bolo veľmi elegantne schované. Hotel som mal našťastie priamo pri východe zo stanice metra, takže som sa mohol rýchlo ubytovať a ísť si pobehať podvečerné Porto. O Porte som toho veľa nevedel, akurát že robia dobré víno a prehrali s Artmediou v lige majstrov. O to viac som bol na toto mesto zvedavý. Najprv som sa zastavil na obed v centre a potom sa vybral pobehať okolie. Na meste je vidieť, že bohaté zrovna nie je, ale o to zaujímavejšiu atmosféru má. Kombinácia veľmi moderného metra (električky) postaveného len pred niekoľkými rokmi so starými polorozpadnutými domami je pôsobivá. Čo ma ale najviac zaujalo boli mosty, ktoré pomáhajú preklenúť rieku hlboko vrytú do krajiny. Keďže je mesto na kopcoch podobne ako Lisabon, tak aj mosty tomu musia byť uspôsobené. Spájajú cesty dole pri rieke, ale tak isto aj vyššie na kopcoch, vďaka čomu majú všetky impozantnú výšku. Ja, čo výhľad z výšok zbožňujem som si tento pohľad dokonale vychutnával.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Druhý deň som si centrum pobehal detailnejšie, potúlal sa zašitými uličkami, objavil zaujímavú výstavu sôch priamo na jednom námestí a oddychoval. Predsa len, čakala ma 22 hodinová cesta do Paríža a po predchádzajúcich skúsenostiach som vedel, čo to obnáša. Oddych to zrovna nebude, aj keď väčšinu cesty budem sedieť.

viac fotiek ako vždy na mojom webe

Miroslav Babič

Miroslav Babič

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  10x

...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík:  Myšlienky z nevyspatej hlavyTour de Europe 2009Potulky EurópouPotulky svetomParódia na životSúkromnéFotkyOstatnéSprostostiŠtatistikyOpendata

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu