reklama

Nórsko - II.časť...turistika a vodopády všade naokolo

Raňajky, ktoré na severských hoteloch tak obľubujem, nám o pol ôsmej ráno dodajú potrebnú energiu a my sa s ruksakmi na chrbte zberáme na stanicu. Po príjemnom slnečnom dni v Osle nás čaká cesta do Myrdalu, odkiaľ sa chceme dostať ku Sognefjordu, naväčšiemu fjordu Nórska. (opravené fotky)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)


Cesta vlakom je v tejto krajine zážitok sám o sebe. Pohodlné sedačky, skvelý servis a čistota sú len taký doplnok tomu, čo je možné sledovať z okna. Sychravé počasie nás vyprevádza z Osla a už po chvíľke nastáva zo zelenej krajiny obrat na mesačnú. Všade skaly, jazerá, nízka tráva, hory a ľadovce prekrýva hustá hmla, v pravidelných intervaloch prší a ja mám chuť si na každej stanici vystúpiť a aspoň na chvíľu to pofotiť. Pošťastí sa mi to až pred Myrdalom, kde prechádzame sústavou tunelov a pred jedným musíme čakať na súpravu idúcu oproti. Vyskočíme sa prevetrať, našťastie dobre oblečení narozdiel od jedného amerického pána, ktorý vybehol len v šortkách a krátkom tričku, a konečne si obzrieme krajinu priamo, bez zavadzajúceho okna.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Po necelých piatich hodinách vystupujeme na obed v Myrdale a premýšlame ako ďalej. Pôvodný plán, prejsť peši do Flamu sa mi až tak nepozdáva kvôli nie zrovna príjemnému sychravému počasiu s vetrom, ale frajerka ma ukecá a tak si teda počkáme kým všetci zo stanice neprestúpia na Flamsbana, železnicu, ktorá je majstrovským dielom techniky, ako ju nazývajú samotní Nóri a prezlečiem sa do turistického oblečenia, naplním flašku čerstvou vodou nech môžme pripravení vyraziť. Na mapách to pôvodne vyzeralo na nejakých 12km, na internetových fórach písali okolo 17, ale keď na začiatku turistickej cesty, po obídení nástupiští zbadám tabuľu "Flam 21km", nie je mi všetko jedno. Ruksaky sú zabalené v nepremokavých obaloch, brašňa na foťák tiež dostala improvizovaný obal a my si pomaly vykračujeme chodníkom po prvú varovnú značku, od ktorej začína riadne strmé klesanie. Prevýšenie cez 300metrov na cca 3 kilometroch dajú naším nohám a hlavne kĺbom riadne zabrať, ale aspoň ten výhľad stojí za to. Občas nás obiehajú cyklisti, ktorých ani počasie neodradilo skúsiť túto trasu na dvoch kolesách, ale aj oni to nemajú ľahké a musia niekoľko krát zosadnúť dole a potlačiť bicykel, ak nechcú skončiť mimo trasy. Strmé cesty a počasie ma odradia vytiahnuť foťák na rameno, tak až na jednu výnimku celú túto časť fotím len telefónom. Hodinové klesanie končí pri moste ponad jeden z potokov, ktorý ako mnoho ostatných začína vodopádom a končí vo veľkej rieke vznikajúcej na konci vodopádu Kjosfossen. Tu si nás na chvíľku obzrie vydra ako oddychujeme a po vlhkých kameňoch rýchlo utečie späť.
Nasledujúce kilometre už idú našťastie skoro po rovine a my sa nevieme vynadívať na okolie, ktorým prechádzame. Štrková cesta vedľa ktorej sa vlní rozbujnená rieka pomaly križuje údolie, z oboch strán každú chvíľku zahliadneme vodopád a na prázdnej ceste po niekoľkých kilometroch narazíme na usadlosť, pri ktorej sa voľne potulujú kozy a dva kone. Tabuľa "kozí syr na predaj" nám objasní ako sa dá uživiť tak daleko od civilizácie, aj keď na zaujímavej turistickej trase a ďalšia so strohým nápisom "Flam 15km" nám zas ukazuje, koľko sme ne/pokročili. Občas nás na ceste obehnú cyklisti, stretneme jeden dôchodcovský pár na vychádzke, ale ináč tu je božský kľud na vychutnávanie krás, ktoré táto cesta ponúka. Keď nám dôjde voda a rieka je zrovna v zráze niekoľko desiatok metrov pod cestou, doplníme si ju v jednom z mnohým maličkých vodopádov. Všade som čítal o čistote vody v tejto krajine a keď vidím ako tečie z vrcholu hory nad nami, kde sa topí sneh, prefiltrovaná cez niekoľko porastov, odvážim sa aj napiť. Počasie sa začína zhoršovať a pri šlapaní do menšieho kopca nás obehne holandský tereniak s dôchodcovským párom vo vnútri. Niekoľko metrov pred nami zastaví a šofér vystúpi s otázkou, či nechceme zviezť. Moje nohy by aj chceli, ale rozhodneme sa pokračovať ďalej, takže len slušne poďakujeme za ponuku. Úsmev a hláška "very sporty!" nám dodajú povzbudenia. Nanešťastie sa asi o 10 minút púšťa slušný lejak a my akurát prichádzame ku stanici Berekvam na trase Flamsbana, kde sa schováme do malej drevenej búdky. Snažíme sa vyschnúť, ale turisti, ktorí tu sedia nám poradia, že o chvíľku prichádza vlak, nech sa radšej druhú polovicu cesty zvezieme v tomto počasí. Nemusia nás dlho prehovárať keď vidíme ten dážď vonku a zatiaľ čo sa balíme, kývaju sprievodcovi nech počká. Ďalších 10 km cesty sa už vezieme v suchu a onedlho už vystupujeme v prístave mestečka Flam. Tu to už poznám, tak prvé kroky vedú do potravín, kde si nakúpime večeru a utekáme pred dažďom do kempu. Asi najrýchlejšie postavenie stanu, aké sa mi doteraz podarilo (aj vďaka tomu, že prvý krát som ho nestaval sám) nám zabezpečilo suché vnútro a my unavení, premočení a zablatení sa tu konečne schovávame pred neduhmi počasia. Samonafukovacie karimatky si spravia svoju robotu, vyťahujeme spacáky, z ktorých obalov sa skvelo robia vankúše a hneď po večeri zničení zaľahneme. Jediné čo mi robí starosti je dážď, ktorý bez prestania padá na celtu a aj keď som ju pred cestou naimpregnoval, vlhkosť ktorá sa tvorí zvnútra ma znervózňuje a ja každú chvíľu kontrolujem, či nám sem nezateká. Dlho to však nevydržím a tiež tvrdo zaspávam vedľa frajerky, ktorá už spokojne oddychuje zabalená v spacáku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ráno nás víta ukážkove počasie. Slnko sa prediera pomedzi mraky a zohrieva tých, ktorí sa už prebrali. Postupne vysúša stany a ľuďia rýchlo vyťahujú mokré veci, vešajúc ich na všetky šnúry, ktoré majú k dispozícii. V kuchynke si spravíme raňajky, čaj a zisťujeme, nakoľko sme včerajšou túrou precenili svoje sily. Chodí sa nám ťažšie, ale keďže najlepší na svalovicu je pohyb, pobalíme niekoľko vecí a vyberáme sa na túru po okolí. Ešte pri východe z kempu ma však zarazí pohľad na Škodu Rapid, ktorá pri všetkých tých autách pôsobí ako päsť na oko a ja v duchu obdivujem toho dobrodruha, čo to s ňou skúsil do týchto končín. Prechádzka okolím dediny Flam je výborná rozcvička a zároveň možnosť spoznať význam slova dedina v tomto kraji. Domy, voľne roztrúsené, neoplotené, každý s pozemkom, na ktorom buď niečo pestuje, alebo chová ovce a kone ani nepôsobia ako typická dedina, ale skôr lazy s niekoľkými usadlosťami. Popri hlavnej ceste sa ich nachádza trošku viac, všetky podobným štýlom postavené, veľmi sympatické drevenice. Dokonca aj školu objavíme pri potoku, ktorú spoznáme akurát vďaka kriku detí. Postupne sa dostaneme do dedinky Lunden (to vieme len podľa mapky, žiadne cedule sme nenašli), v ktorej sa nachádza krásny drevený kostol s cintorínom. Zapíšeme sa do knihy návštev ku ostatným turistom a keďže počasie sa opäť zhoršilo a začína pršať, vyberieme sa späť do Flamu. Tu, v prístave sa zastavíme vyschnúť vo veľkej hale, ktorá kombinuje čakáreň, turistické informácie, reštauráciu a obchod so suvenírmi. Kúpim lístky na zajtrajší trajekt do Balestrandu a keď oddychujeme v čakárni, prihovorí sa nám postarší pár, ktorých zaujmú naše ruksaky. Popýtajú sa na našu cestu, odkiaľ sme a keď im povieme, že zo Slovenska, tak len s úsmevom spomenú Czechoslovakia. Sú to totiž maďarskí emigranti z Kanady, ktorí pravidelne chodia do Budapešti za rodinou. Porozprávajú nám o svojej niekoľko týždňovej ceste po nórskych fjordoch výletnými loďami, ktorú cestou späť do Kanady ešte doplnia o pár dňovú zástavku na Islande a ja si len v duchu poviem: "bodaj by som si aj ja takto mohol užiť dôchodok". Keď sa odoberú na svoju loď, zakončíme poobedie v reštaurácii pri teplom obede. Ešte nákup v miestnych potravinách a odoberieme sa späť do kempu. Počasie sa na večer zlepší a tak si možme posedieť v okolí kuchynky s večerou a teplým čajom. Pred spaním si ešte s čelovkou na hlave prečítam niekoľko strán Nórskeho dreva od Murakamiho a unavení zaspávame v príjemnom teple spacákov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalší deň nás čaká plavba krásnym Aurlandsfjordom do Balestrandu, počas ktorej nakukneme do Nærøyfjordu, najhlbšieho ramena veľkého Sognefjordu.

Viac foto tam kde vždy

Miroslav Babič

Miroslav Babič

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  10x

...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík:  Myšlienky z nevyspatej hlavyTour de Europe 2009Potulky EurópouPotulky svetomParódia na životSúkromnéFotkyOstatnéSprostostiŠtatistikyOpendata

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu